Prinajmenšom od počiatku cárskeho panstva a vyhnania Tatárov (14.-15.storočie) je barzoj psom ruských veľkostatkárov. Barzoje boli držané poľovníkmi pre hony na vlkov, líšky a zajace. V tak veľkej krajine a zlých dopravných spojeniach nutné došlo k mnohým miestnym typom. Pôvodne bolo označenie „barzoj“ hromadným pomenovaním pre všetkých chrtov. Chrt z ktorého vznikol dnešný barzoj sa označoval „Psovoy“. Predchodca barzoja sa volal „Čistopsovaja“. Od súčasného barzoja sa odlišoval kratšou srsťou. Za dobrého chrta zaplatili statkári úctyhodnú sumu. Gróf Artem Voroncov prepustil kvôli dobrému barzojovi 200 ha pôdy. Bohatý statkár Praškov dal dokonca svoju dcéru za manželku oveľa chudobnejšiemu susedovi, aby sa mohol dostať k barzojovi. Vrchol poľovnej mánie prinieslo 18. storočie. Kniežatá a statkári sa prekonávali v usporadúvaní poľovných stretnutí. Tak zorganizoval statkár Samsonov, najväčší poľovník v Rusku, tisíchlavovú svorku, pričom 500 psov bolo barzojov. Tieto obrovské svorky zmizli po zrušení otroctva. Statkári prišli o lacné pracovné sily a tak väčšina poľovných dvorov bola zrušená. Súčasne sa aj poľovná mánia dostala do nemilosti. Približne len 10 % vášnivých poľovníkov sa nevzdalo chovu chrtov. V skutočnosti však táto obrovská redukcia chovu chrtov viac pomohla než uškodila, pretože sa oddelila kvalita od plevu. Nastal čas cieľavedomého rodokmeňového chovu barzojov.